Údaje o vývoji príjmovej nerovnosti v USA za rok 2010 ukazujú, že súčasné hospodárske oživenie stojí na hlinených nohách. Ekonomika síce rástla, ale prospech z tohto rastu išiel do rúk malého počtu najbohatších domácností. Príjem najbohatších 0.01% stúpol o 21.5%, zatiaľčo príjem dolných 90% domácností klesol o 0.4%. Až neuveriteľných 93% nárastu celkového príjmu šlo do rúk horného 1%. pokračovanie článku
Najnovšie správy potvrdzujú to, čo kritici politiky šetrenia predpovedali: ekonomický rast v USA a Európe sa blíži nule, nezamestnanosť je vysoká a hyperinflácia sa nekoná. Už aj predsedníčka MMF Christine Lagarde a organizácia OECD varujú pred nebezpečenstvom ďalšej recesie a odporúčajú voľnejšiu menovú a fiškálnu politiku. Americká ekonomika nevytvorila za august žiadne nové pracovné miesta, v Británii zas riskantná politika rýchleho znižovania deficitu vyústila do stagnujúcej ekonomiky, za posledný štvrťrok tam vzrástlo HDP iba o 0.2 %. pokračovanie článku
Slovenská vláda prišla nedávno s projektom zmenšovania administratívnej záťaže firiem a zlepšovania podnikateľského prostredia. Za svoj vzor si tvorcovia projektu vybrali Singapur, ktorý považujú za mimoriadne úspešný príklad neoliberálnej ekonomickej politiky. Minister Miškov 6. júna vo svojom prejave vyhlásil: “Chceme byť slobodnou ekonomikou v ktorej podnikatelia nemajú žiadne prekážky, aby mohli tvoriť zisky, aby mohli zamestnávať ľudí a aby im mohli zvyšovať platy. Chceme byť krajinou v ktorej štát nebude brániť ľuďom mať sa lepšie.” Tieto slová ma prekvapili, kedže v zahraničných médiách a ekonomických publikáciách sa Singapur vždy spomína ako príklad intervenčného štátu, opak Hong Kongu, ktorý je typickým reprezentantom ekonomiky založenej na neobmedzenom voľnom trhu. pokračovanie článku
Pôžičky pre Grécko, Írsko a Portugalsko neriešia základný problém solventnosti týchto krajín, iba zabezpečujú likviditu. Jediná vec, ktorá môže skutočne pomôcť týmto ekonomikám v dlhodobom horizonte je ekonomický rast. Bez rastu nemôžu ani len splácať úroky na svojom nahromadenom verejnom dlhu, nie to ešte postupne dlh splácať. pokračovanie článku
Eurozóna čelí dlhovej a bankovej kríze, ktorá bola spôsobená hlavne dlhodobo sa zväčšujúcimi nerovnosťami v konkurencieschopnosti jednotlivých členských krajín a nezodpovednou aktivitou bankového sektora. V tomto článku sa snažím opísať ako táto situácia vznikla a čo znamená pre Slovensko. pokračovanie článku
Už roky funguje v sektore zdravotného poistenia na Slovensku zvláštny model, keď zdravotné poisťovne vyberajú zdravotné odvody, ktoré sú fakticky formou dane a tie po uhradení svojich administratívnych nákladov preposielajú nemocniciam na základe realizovaných úkonov. Platenie odvodov je povinné, občan si môže vybrať iba to, či zaplatí jednej z dvoch súkromných zdravotných poisťovní, alebo štátnej poisťovni. Ak je pravdou to, v čo sa na Slovensku tak samozrejme verí, že súkromný vlastník vie firmu alebo organizáciu spravovať vždy lepšie ako štát, ďalším logickým krokom by mohla byť aj privatizácia daňových úradov. Aj tu je možné použiť argument zvýšenia efektivity výberu daní. Privatizácia by samozrejme prebehla formou medzinárodného tendra, do ktorého by sa prihlásili predovšetkým renomované medzinárodné firmy s dlhoročnou praxou v oblasti financií. pokračovanie článku
Problémom vývoja na Slovensku je sklon slovenskej spoločnosti prechádzať od jedného extrému k druhému a vytesňovať kritický názor na perifériu. Štyridsať rokov vládla na Slovensku jediná, krajná verzia ekonomického a spoločenského zriadenia. Po roku 1989 prešlo Slovensko do druhého extrému, postupne sa tu presadil tvrdý, často až vulgárny kapitalizmus. Zatiaľ čo v päťdesiatych rokoch sa razilo heslo “ja som baník, kto je viac”, dnes sa ten istý nekritický obdiv dostáva podnikateľom. Podnikať znamená stať sa skutočným “hrdinom” našich dní. Táto nekritickosť a tendencia ku krajnostiam je veľmi škodlivá. pokračovanie článku
Slovensko si zvolilo čínsky spôsob ekonomického rozvoja, to znamená pritiahnuť čo najviac zahraničných investorov lacnou pracovnou silou a extrémne nízkym zdanením kapitálu, a potom dúfať v rýchly ekonomický rast ťahaný nárastom exportov, ktorý by dokázal znížiť tradične vysokú nezamestnanosť. Zníženie daní na kapitál, špeciálne zahraničný, je však na Slovensku kompenzované šetrením vo výdavkoch na školstvo a vedu a vo vysokom zdaňovaní spotreby. Tento ekonomický model má viacero vážnych nevýhod a z dlhodobého pohľadu nepredstavuje uspokojivú alternatívu. pokračovanie článku
Zásadným problémom slovenského daňového a odvodového systému je extrémna nerovnosť medzi zdanením príjmu z práce a príjmu z kapitálu. Pokiaľ slovenský občan vlastní akcie vo firme a nechá si vyplatiť dividendy, tak z tohto príjmu nemusí zaplatiť žiadnu daň z príjmu, keďže na príjem z dividend platí výnimka. Odvody platiť tiež nemusí, a teda vlastne štátu neodvedie vôbec nič. Samozrejme, tak ako iní musí zaplatiť 20% DPH vždy, keď si na Slovensku zakúpi nejaký tovar alebo službu. Avšak ľudia, ktorých príjem pochádza z kapitálu, majú väčšinou nadštandardný príjem a teda ich spotreba predstavuje oveľa menšie percento ich príjmu ako je to pri priemerne zarábajúcej osobe. Dôležité je však to, že celkovo odvedú štátu len minimálnu časť svojho príjmu. pokračovanie článku
Anglicko je kolískou modernej demokracie, už v hlbokom stredoveku, v roku 1215, musel vtedajší anglický kraľ John prijať Magnu Chartu, ktorá obmedzila jeho moc a zaviedla rovnosť pred zákonom. Británia je často dávaná za príklad ako ideálna demokracia. Sú však britskí politici naozaj lepší ako tí slovenskí? pokračovanie článku
Veľmi zaujímavou témou je britská zaujatosť domami a záhradami. Dôležitosť akú Angličania prikladajú svojim záhradám sa dá prirovnať asi len k vzťahu Slovákov k svojim autám. Zatiaľčo na Slovensku je auto pomaly vyjadrením statusu alebo spoločenskej triedy, tak v Anglicku túto funkciu vykonávajú domy a hlavne záhrady. Briti sú na svoje záhrady pyšní minimálne tak ako Slováci na svoje Audiny a BMBčka. pokračovanie článku
K napísaniu tohto článku ma podnietil komentár Petra Schutza ktorý považujem za prehnane pravicový a s niektorými jeho závermi určite nemôžem súhlasiť. Autor v ňom kritizuje pravicové politické strany na Slovensku, obviňuje ich z populizmu a z toho, že sú málo pravicové. Ak však porovnám politickú scénu na Slovensku a vo Veľkej Británii a úroveň sociálneho štátu tak ako pravicovejšia krajina vychádza Slovensko. pokračovanie článku
Anglicko je krajina, kde vládnu polotovary a kde je šetrenie na kúrení pomaly národný šport. Angličania majú vynikajúce verejné knižnice a školstvo, ale v oblasti jedla a kúrenia žijú naozaj veľmi skromne. V tomto článku sa s vami chcem podeliť o moje osobné skúsenosti v tejto oblasti, ktoré som nahromadil za posledné dva roky. pokračovanie článku
Britské knihy, relácie, seriály a hudba sú v zahraniči veľmi žiadané, a preto môžeme povedať, že Britské impérium v skutočnosti nezaniklo, len sa pretransformovalo z fyzickej do abstraktnej podoby. Briti už nemaju kolónie, ale ich kultúra vládne svetu. pokračovanie článku
V súčasnosti študujem ekonómiu na University of Sussex. Už od mala som mal rád Anglicko, pred troma rokmi sa mi podarilo prestúpiť z gymnázia v Košiciach na strednú školu na juhu Anglicka. Zaujíma ma ekonómia, slovenská aj anglická politika, programovanie a web design.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
