Prečo je súčasný daňovo-odvodový systém na Slovensku nespravodlivý

Autor: Juraj Briškár | 24.1.2011 o 2:19 | (upravené 24.1.2011 o 2:27) Karma článku: 9,43 | Prečítané:  2181x

Zásadným problémom slovenského daňového a odvodového systému je extrémna nerovnosť medzi zdanením príjmu z práce a príjmu z kapitálu. Pokiaľ slovenský občan vlastní akcie vo firme a nechá si vyplatiť dividendy, tak z tohto príjmu nemusí zaplatiť žiadnu daň z príjmu, keďže na príjem z dividend platí výnimka. Odvody platiť tiež nemusí, a teda vlastne štátu neodvedie vôbec nič. Samozrejme, tak ako iní musí zaplatiť 20% DPH vždy, keď si na Slovensku zakúpi nejaký tovar alebo službu. Avšak ľudia, ktorých príjem pochádza z kapitálu, majú väčšinou nadštandardný príjem a teda ich spotreba predstavuje oveľa menšie percento ich príjmu ako je to pri priemerne zarábajúcej osobe. Dôležité je však to, že celkovo odvedú štátu len minimálnu časť svojho príjmu.

Oproti tomu zamestnanec s priemerným platom odvedie štátu podstatnú časť svojho príjmu. Najskôr musí zaplatiť z hrubej mzdy odvody, ktoré sú na Slovensku ôsme najvyššie na svete a v súčasnosti predstavujú skutečne astronomických 48.6%. To znamená, že len na odvodoch musí zamestnanec spolu so zamestnávateľom odviesť skoro polovicu hrubej mzdy, pokiaľ by boli odvody nižšie, tak čistý príjem zamestnanca by bol vyšší. Potom musí zamestnanec zaplatiť 19% daň z príjmu, a až tak sa dostane k svojmu disponibilnému príjmu, ktorý môže použiť na spotrebu alebo ho ušetriť. Kedže má tento zamestnanec iba priemerný slovenský plat, je veľmi ťažké z neho niečo ušetriť, skoro všetok príjem teda pôjde na spotrebu. No a spotreba je zdanená 20% sadzbou DPH, jedinými výnimkami sú knihy a lieky, na ktoré platí znížená 10% sadzba. Napríklad na potraviny výnimka neexistuje, a teda pri každom bochníku chleba ide 20%  z jeho ceny štátu. Celkovo je tak daňová a odvodová záťaž na priemerný zamestnanecký príjem na Slovensku extrémne vysoká. 

Pricníp solidarity, teda že každý má svojím dielom prispievať na financovanie verejných služieb, akými sú polícia, súdnictvo, školstvo a zdravotníctvo, je tu úplne popretý. Prostredie, kde sa z dividend nemusí platiť žiadna daň, a naopak odvody a DPH sú v porovnaní s európskym priemerom vysoké, vytvára extrémne nespravodlivú a nevyváženú situáciu. Existuje tu úzka privilegovaná skupina ľudí, ktorí majú príjem z dividend a sú v podstate takmer oslobodení od daní a tvoria akúsi novodobú sľachtu, novú slovesnkú "vrchnosť". Potom tu máme masu zamestancov s príjmom, ktorý je niekoľkokrát nižší ako mzda v civilizovaných krajinách, a pritom je zaťažený jednými z najvyšších odvodov v Európe. Pri spotrebe musia títo zamestnanci odviesť pomerne vysokú 20% DPH, a to dokonca aj na potraviny, čo je európsky unikát. Táto situácia pripomína feudálnu stredovekú spoločnosť plnú iracionálnych výsad.

Ako by sa dala táto nespravodlivá situácia zmierniť? V prvom rade zavedením dane z dividend. Súčasné nulové zdanenie je odôvodňované tým, že  by išlo o dvojité zdanenie, firma už raz zaplatila 19% daň zo zisku, a teda tieto peniaze už raz boli zdanené. Tento argument však vôbec neobstojí, kedže firma a jej vlastník alebo vlastníci sú osobité jednotky. Keď podnik vygeneruje zisk, tak zaplatí daň z príjmu. Zvyšok môže, ale nemusí vyplatiť akcionárom vo forme dividend. Keď peniaze priputujú na konto akcionára, tak je to už jeho osobný príjem, a teda by z neho mal zaplatiť daň z príjmu ako všetci ostatní. Daň z dividend existuje vo všetkých okolitých štátoch, v Česku, Rakúsku, Poľsku. Oponenti tejto dane často tvrdia, že by ju zahraničné spoločnosti vedeli obchádzať. Lenže vo väčšine európskych krajín táto daň stále existuje, takže asi nejaký prínos do štátnych rozpočtov mať bude.

Príjmy z dane z dividend by sa mohli použiť na zmeny v sadzbách DPH tak, aby táto daň bola menej regresívna, teda aby menej zasahovala ľudí s priemernými a podpriemernými príjmami. Zaujímavý je britský model s nulovou sadzbou DPH na potraviny, detské šaty, knihy, časopisy a noviny. Keby sme ho uplatnili, tak by sme zaviedli aj zníženú 5% sadzbu DPH na elektrinu a plyn. Všetky tieto zmeny by mali hlavný efekt v tom, že by znížili cenu najzákladnejších tovarov a služieb, napríklad potravín a energie, ktoré musí spotrebovať každý bez ohľadu na to, či chce alebo nie, len preto, aby prežil a predstavujú tým významnejšiu časť príjmu čím je príjem nižší. Efekt poklesu cien by závisel od miery konkurencie. Pokiaľ by bola napríklad na slovenskom trhu s potravinami dostatočne veľká, tak pokles DPH na potraviny by sa plne premietol do poklesu cien potravín. Zrušenie DPH v tejto oblasti je dôležité aj z etického a kultúrneho hľadiska, "priživovanie" sa štátu na tom, že sa niekto naje, je sporné, nerozlišovanie medzi typom spotreby poukazuje na nízky stupeň civilizovanosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?