reklama

Slovensko je na čínskej ceste

Slovensko si zvolilo čínsky spôsob ekonomického rozvoja, to znamená pritiahnuť čo najviac zahraničných investorov lacnou pracovnou silou a extrémne nízkym zdanením kapitálu, a potom dúfať v rýchly ekonomický rast ťahaný nárastom exportov, ktorý by dokázal znížiť tradične vysokú nezamestnanosť. Zníženie daní na kapitál, špeciálne zahraničný, je však na Slovensku kompenzované šetrením vo výdavkoch na školstvo a vedu a vo vysokom zdaňovaní spotreby. Tento ekonomický model má viacero vážnych nevýhod a z dlhodobého pohľadu nepredstavuje uspokojivú alternatívu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)

Jedným z hlavných cieľov všetkých slovenských vlád od roku 1998 bolo pritiahnuť na Slovensko čo najviac zahraničných investorov. Tí mali so sebou priniesť lepšie riadenie podnikov, menej kradnutia a tunelovania a hlavne nové praconé miesta a moderné technológie. Ako hlavné lákadlo Slovenska sa ešte vždy používa lacná pracovná sila, ale aj nízke zdanenie kapitálu. Na úrovni 19% je slovenská korporátna daň druhá najnižšia v Eurozóne, nižšia je len v Irsku. Dalšou výhodou Slovenska z pohľadu firiem je aj rovná daň z príjmu a neexistujúca daň z dividend, pritom v okolitých krajinách (Česko, Poľsko, Rakúsko) táto daň existuje. Slovensko však špeciálne zahraničným investorom ponúka aj štedré investičné stimuly a daňové prázdniny. Vdaka tomu sa daňové zaťaženie zahraničných firiem počas ich prvých rokov na Slovensku môže blížiť nule.

Zahraničné firmy využívajú Slovensko, ale aj iné krajiny v tomto regióne ako “továreň Európy” podobne, ako je Čína v súčasnosti továrňou sveta. Výrobky potom putujú do západnej Európy alebo Ameriky, kde sa nachádzajú ich spotrebitelia. Jedna z nevýhod tohto modelu je obrovská závislosť na svetových trhoch, exporty predstavujú 80% slovenského HDP, a teda slovenská ekonomika je extrémne závislá na zahraničnom dopyte. Oveľa väčším problémom je však zaostávanie úrovne miezd na Slovensku za krajinami v západnej Európe. Slovenské HDP predstavuje približne 46% nominálneho HDP Veľkej Británie1, no slovenské primerné mzdy sú iba 29% tých britských2. Táto anomália je veľmi zaujímavá. Exportne založený model rozvoja slovenskej ekonomiky viedol k obrovskému nárastu HDP a exportov medzi rokmi 2000 a 2008, avšak príjmy zamestnancov rástli oveľa pomalšie a celkový efekt zvyšovania životnej úrovne bol pomerne málo výrazný. Preto je namieste otátzka, kto najviac profitoval z tohto boomu a prečo platy na Slovensku tak výrazne zaostávajú za dosiahnutým HDP.

Do veľkej miery sa to dá vysvetliť vysokou mierou nezamestnanosti. Zamesntanci sa boja, že ak stratia prácu, tak si už inú nenájdu a budú hneď nahradení niekým z veľkého množstva nezamestnaných. Tento stav vytvára silnú vyjednávaciu pozíciu pre zamestnávateľov, ktorí môžu ponúknuť veľmi nízku mzdu, a zamestnancov aj tak nájdu. Na Slovensku je pozícia zamestnancov veľmi slabá. Tento stav umožňuje firmám generovať zisky a nepresunúť časť z nich na zamestnacov. Tieto zisky sa potom započítajú do HDP, no nepremietnu sa do úrovne priemernej mzdy. Príjmy zo mzdy predstavujú výrazne menšiu časť HDP (47.5%)3 než je priemer EU27 (65,4%), oproti tomu príjmy z kapitálu tvoria väčšiu časť HDP než je to bežné v krajinách EÚ.

Možno je však zaostávanie priemernej mzdy za HDP vrodenou slabinou exportného ekonomického modelu, kedže zamestnanec v ňom stráca dôležitú úlohu zákazníka. Drvivá väčšina tovarov vyrobených na Slovensku sa exportuje do zahraničia, a teda mzdy slovenských zamesntancov by mohli byť teoreticky aj nulové, pretože to nie sú oni, od koho sa očakáva, že bude výrobky kupovať. Pokiaľ by sme mali o čosi autonómnejšiu ekonomiku, tak mzda zamestnanca by nepredstavovala len trpený výrobný náklad firmy, ale aj príjem, ktorý zamesntanec už ako zákazník použije na nákup tovarov a služieb v tej istej ekonomike. Typickým príkladom takejto krajiny sú USA, kde exporty a importy predstavujú len malú časť HDP a ekonomický rast je ťahaný domácou spotrebou. Avšak v tak exportne založenej ekonomike, akou je tá slovenská, sú mzdy zamestnancov len oštara, čosi, čo zdvíha náklady zamestnávateľom. Nižšie mzdy umožňujú znížiť výrobné náklady, a prinášajú teda väčšiu konkurencieschopnosť slovenských exportov na svetových trhoch, následný exportný boom a ekonomický rast. Avšak aký prínos pre krajinu má taký ekonomický rast, ktorý sa plne nepremietne do nárastu miezd a životnej úrovne väčšej časti jej obyvateľov?

Dalšou črtou súčasnej ekonomickej politiky je nahrádzanie stratených daňových príjmov v dôsledku zníženia priamych daní zvyšovaním spotrebných daní, čo ešte ďalej utlmuje domácu spotrebu. Nízke zdanenie kapitálu je kompenzované pomerne vysokou DPH a inými spotrebnými daňami. Štátny rozpočet sa tak stáva stále viac závislým na zdaňovaní spotreby, nepriame dane v rozpočte na rok 2011 tvoria neuveriteľných 77% daňových príjmov. Dôsledok tohto posunu je v tom, že penalizuje tých, ktorí v krajine žijú, a teda tu aj spotrebúvajú tovary a služby. Oproti tomu akcionári zahraničných firiem pôsobiacich na Slovensku si nechajú vyplatiť zisk v dividendách a spotrebúvajú ich niekde v Rakúsku alebo vo Francúzsku, vysokými spotrebnými daňami preto postihnutí nie sú. Takto sa Slovensko stáva zlatou baňou pre tých, ktorí využijú miestne nízke výrobné náklady, no žiť a míňať zarobený príjem chcú radšej v nejakom civilizovanejšom prostredí. 

Odvrátenou stranou celkovo nízkej daňovej záťaže sú nízke daňové príjmy a následné nízke investície do verejných služieb, špeciálne do školstva a vedy. Výdavky na školstvo sú nedostatočné, predstavujú iba 4% HDP oproti priemeru OECD 5.7% HDP. Znamená to, že v porovnaní s veľkosťou ekonomiky sa na Slovensku do školstva investuje veľmi málo. Ešte horšie je na tom Slovensko vo financovaní vedy. Výdavky na výskum a vývoj v SR klesli medzi rokom 1999 až 2007, teda počas silnej hospodárskej konjuktúry z 0,68 % na 0,46 % HDP. Oproti tomu v Českej republike sa medzi rokmi 1996 až 2007 podiel výdavkov na vedu a výskum zvýšil z 0,98 % HDP na 1,54 % HDP. Najhoršie je to, že situácia sa v najbližších rokoch nebude vôbec zlepšovať, práve naopak, výdavky na vedu a výskum majú v nasledujúcich rokoch ako percento HDP ešte mierne klesnúť.

Takéto šetrenie na výdavkoch na školstvo, výskum a vedu má z dlhodobého pohľadu potenciálne katastrofálne následky, kedže Slovensku zabraňuje vypracovať sa z ekonomiky založenej na lacnej pracovnej sile na tzv “vedomostnú ekonomiku”, o ktorej politici radi hovoria pred voľbami, no úplne na ňu zabudnú, ked sú práve vo vláde. Slovensko takto zostáva plne závislé na zahraničnom kapitále, ktorý môže kedykoľvek odísť. Výsledkom je neustály tlak na to, aby mzdy zostali nízke, aby firmy platili čo najnižšie dane a dividendy neboli zdanené. Dôsledkom tejto krátkozrakej politiky sú aj desaťtisíce najlepších slovenských študentov odchádzajúcich za vzdelaním do zahraničia. V tejto oblasti som mimoriadne sklamaný zo slovenských pravicových politikov, ktorí sa radi pýšia tým, že ich politika “uťahovania opaskov” síce najskôr bolí, no v dlhodobom horizonte má pozitívne účinky. V skutočnosti však ich politika bolí v krátkodobom horizonte prvých dvoch-troch rokov, potom prichádzajú pozitívne výsledky, ako extrémne vysoký hospodársky rast v rokoch 2005 až 2008, no náklady vyplývajúce z neustáleho zanedbávania školstva vedy sa plne prejavia až o 10-20 rokov.

Poznámky k výpočtom:
1. UK HDP €25300, SK HDP €11,600 zdroj
2. UK priemerná ročná mzda £26050, £2170 mesačná mzda, 2170 * 1.18 = €2558 priemerná mesačná mzda v eurách v Británii, €732 mesačná mzda na Slovensku
3. Statistical Annex of European Economy, strana 95

Juraj Briškár

Juraj Briškár

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  1x

V súčasnosti študujem ekonómiu na University of Sussex. Už od mala som mal rád Anglicko, pred troma rokmi sa mi podarilo prestúpiť z gymnázia v Košiciach na strednú školu na juhu Anglicka.Zaujíma ma ekonómia, slovenská aj anglická politika, programovanie a web design. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáAnglickoSlovenskoSúkromnéEkonomika

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu