reklama

Príbeh dlhovej krízy v Eurozóne

Eurozóna čelí dlhovej a bankovej kríze, ktorá bola spôsobená hlavne dlhodobo sa zväčšujúcimi nerovnosťami v konkurencieschopnosti jednotlivých členských krajín a nezodpovednou aktivitou bankového sektora. V tomto článku sa snažím opísať ako táto situácia vznikla a čo znamená pre Slovensko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Ekonomicky najsilnejší člen Eurozóny, Nemecko, dlhodobo trpí nedostatkom domáceho dopytu. Je to spôsobené silným sklonom nemeckých domácností k šetreniu, ale aj vedomou politikou nemeckej vlády, ktorá sa snaží držať rast miezd hlboko pod rastom produktivity, a takto posilňovať konkurencieschopnosť. Preto Nemecko za posledné desaťročie sledovalo exportne založený model ekonomického rastu, pri ktorom množstvo nemeckých exportov išlo aj do Grécka a iných krajín v južnej Európe. Avšak grécke hospodárstvo nebolo schopné vyrobiť žiadne tovary alebo služby, o ktoré by mali nemeckí spotrebitelia záujem. Nemecké banky vyriešili problém tak, že zobrali vklady od sporivých nemeckých domácností a použili ich na pôžičky pre vlády a domácnosti v krajinách ako Grécko, Španielsko a Írsko. Deficity bežného účtu v Grécku boli vykrývané prebytkami kapitálového účtu, takže platobná bilancia bola napokon v rovnováhe. Ekonomický “juh” tak spotrebúval tovary a služby vyrobenené v ekonomickom “severe” výmenou za prísľuby splatenia týchto dlhov v budúcnosti. Takýmto spôsobom vznikli vrámci Eurozóny veľmi vážne nerovnováhy. Obidve strany však dlhé roky na týchto transakciách získavali. V Nemecku exporný priemysel ťahal ekonomický rast a vytváral pracovné miesta, nemecké domácnosti mohli pokračovať v šetrení a postupne akumulovali finančný majetok. Gréci tiež získavali, kedže si mohli užívať oveľa vyššiu životnú úroveň ako keby do tohto obchodu zapojení neboli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Existencia spoločnej meny dalej vyhrotila nerovnosti tým, že umožnila gréckej a všetkým ostatným vládam požičiavať si na trhoch za rovnako nízke úroky ako nemecká vláda, keďže riziko bankrotu akejkoľvek krajiny v rámci Eurozóny bolo vnímané ako skoro nulové. Úrokové sadzby stanovené Európskou centrálnou bankou pre celú Eurozónu boli pomerne nízke a tieto lacné peniaze umožnili realitný a hypotekárny boom na európskej periférii, hlavne v Španielsku a v Írsku. Takýmto spôsobom nahromadili krajiny na periférii obrovské dlhy, v prípade Španielska a Írska to bol súkromný dlh, v prípade Grécka to bol vládny dlh. V rovnakom čase Nemci hromadili obrovské množstvo pohľadávok, finančných aktív, vďaka ktorým sa cítili bohatší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po istom čase si investori uvedomili, že Grécka zadlženosť je neudržateľná, alebo ako píše Martin Wolf vo svojom vynikajúcom a veľmi vtipnom komentári vo Financial Times “stromy nerastú do neba”. Keby Grécko vyhlásilo bankrot, tak úspory nemeckých domácností by boli ohrozené, a preto by musela vláda svojim bankám pomôcť a naliať do nich veľké sumy peňazí. Nemecké domácnosti by boli určite úplne zhrozené z toho, že ich ťažko našetrené peniaze boli použité na financovanie spotreby nezodpovedných a “lenivých” Grékov. Hrozba chaosu a pádu krehkého finančného systému prinútila politikov ekonomického severu ponúknuť Grécku dočasnú pôžičku. Avšak tá bola spojená so sériou veľmi tvrdých podmienok. Gréci teraz musia v postate dokázať, že sa vedia správať ako Nemci. To znamená tvrdú fiškálnu disciplínu, hlboké škrty vo verejných výdavkoch, štrukturálne reformy, mzdovú defláciu. Za bailoutom Grécka nasledovala pomoc pre Írsko a Portugalsko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj hlavný argument je, že Nemci a Gréci, sever a juh Európy, sú rovnakou mierou zodpovední za súčasnú dlhovú a bankovú krízu. Obidve strany profitovali z ekonomického boomu a zväčšovaní nerovnováh, a preto by teraz mali spolu znášať následky svojho nezodpovedného správania sa. Nemci mali vedieť, že požičiavanie ľahkomyselným Grékom nie je spôsob ako akumulovať dlhodobé bohatstvo. Gréci pôžičky dobrovoľne akceptovali a žili si dlhé roky nad pomery, takže je úplne prirodzené, že ich teraz čaká zložité obdobie prispôsobenia sa novým podmienkam.

Avšak je tu aj tretia skupina krajín v Eurozóne, ktoré neboli nijako zapojené do predkrízového boomu a nezískavali na ňom, ale teraz musia prispievať na riešenie problému tak ako ostatní. Do tejto skupiny patria Slovinsko, Slovensko a Estónsko. Tieto krajiny majú teraz povinnosť vkladať peniaze do Eurovalu a byť solidárne s krajinami, ktoré boli zapojené do nezodpovedných transakcií. Teda majú byť solidárne s Grékmi, ale aj s Nemcami. Nespravodlivosť tejto situácie je špeciálne viditeľná v prípade Slovenska, ktoré vstúpilo do Eurozóny práve v momente, keď sa veľká párty skončila a bolo treba platiť účet. Dôležité je však to, že Slovensko nezapadá ani do jednej z dvoch hlavných skupín v Eurozóne, kedže to nie je ani krajina s deficitom, ani krajina s prebytkom bežného účtu platobnej bilancie. Slovenský deficit bežného účtu je veľmi malý, v roku 2010 to bolo iba 1.3% HDP. Oproti tomu bežný účet Nemecka je v prebytku 6% HDP, prebytok Holanska je 5.7% HDP, Grécko má obrovský deficit vo veľkosti 10.8% HDP, Portugalsko na tom nie je oveľa lepšie s deficitom bežného účtu vo výške 9.98% HDP.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z tohto porovnania je jasné, že Slovensko do Eurozóny veľmi nezapadá, nepodobá sa ani na Nemecko, ani na Grécko alebo Portugalsko. Pri súčasnej situácii a spôsobe riešenia dlhovej krízy cez euroval je Euro pre Slovensko nevýhodné. Bizardné na celej veci je, že pokiaľ by na Slovensku pred vstupom do Eurozóny bola skutočne sociálno-demokratická vláda, tak tá by určite nebola schopná tak rýchlo znižovať verejné výdavky, Slovensko by teda nesplnilo prístupové podmienky a dnes by sme nemuseli prispievať do eurovalu. Slovenské šetrenie, ktoré bolo na úkor investícii do školstva a výskumu, teda na úkor investícii do budúcnosti, nás doviedlo do situácie, kedy musíme šetriť ešte viac, aby sme boli solidárni s Nemcami a Portugalcami. Odpoveď na otázku, či vystúpenie z Eura by bolo pre Slovensko tou najmenej zlou možnosťou tkvie v tom, či veríme, že európski lídri napokon prídu so skutočným riešením tejto dlhovej a bankovej krízy. Pretože euroval problém nerieši, len vytvára časový priestor na nájdenie skutočného riešenia.

Juraj Briškár

Juraj Briškár

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  1x

V súčasnosti študujem ekonómiu na University of Sussex. Už od mala som mal rád Anglicko, pred troma rokmi sa mi podarilo prestúpiť z gymnázia v Košiciach na strednú školu na juhu Anglicka.Zaujíma ma ekonómia, slovenská aj anglická politika, programovanie a web design. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáAnglickoSlovenskoSúkromnéEkonomika

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu